Hádajte, čo je to? Diel 3.

Viete, čo sa nachádza na obrázku? Je to opäť jedna zo zabudnutých strukovín a tentoraz lúpaný bôb obyčajný.
Túto rastlinu z čeľade bôbovitých pestovali staroveké národy v oblasti Stredozemného mora už pred 4 000 rokmi. Do oblasti Stredomoria prenikol zo Strednej Ázie v približne v rovnakom čase, ako sa do Európy dostali obilniny. Bol stálou súčasťou stravy starovekých národov. V starovekom Grécku slúžili jeho tmavé a svetlé zrná na hlasovanie, v Ríme bol bôb súčasťou smútočných hostín, zmienky o ňom nájdeme v Biblii v Starom zákone. Z tejto oblasti bol rozšírený do Ázie, a tiež do Ameriky. V Európe bol dôležitou potravinou až do konca 17. storočia. Aj dnes sa pestuje vo väčšine európskych krajín. Na Slovensku sa pestoval ako potravina, krmivo pre dobytok a plodina zabraňujúca zaburineniu pôdy v trojpoľnom systéme hospodárenia. Sial sa aj do zemiakov alebo po okrajoch poľa na ohraničenie pozemku. Semená bôbu sú pomerne tvrdé a menej chutné ako iné strukoviny. Varila sa z neho polievka či prívarky. V časoch neúrody sa bôb mlel na múku, ktorou sa dopĺňala chlebová múka. Z jedálnička začala bôb postupne vytláčať veľkoplodá fazuľa privezená z Ameriky. Na Slovensku sa pestoval aj bôb vlčí a bôb konský, ktoré boli ojedinele potravou, najmä však krmivom pre hospodárske zvieratá. Bôb sa často sial na Zelený štvrtok, podľa viery, že sa mu zaviažu kvety tak, ako sú počas týchto dní zaviazané zvony. Po skosení sa bôb dosušil v menších snopoch. Nakoniec sa suchý bôb vymlátil a semená sa uskladnili.
Bôb je strukovina s veľkými plodmi zelenkavej farby, ktoré po usušení zhnednú. Po úprave sú ľahko stráviteľné a chutia aj uvarené a iba jemne osolené. Vhodné sú aj do polievok a šalátov, dochucujú sa rascou a cesnakom. Bôb je výborným zdrojom vlákniny a pomáha preto pri problémoch trávacieho charakteru.

Klady:
• bohatý zdroj bielkovín
• vysoký obsah stráviteľnej vlákniny

Zápory:
• môže spôsobiť plynatosť - odstránime ľahko bobkovým listom a arómami :)
• reaguje s niektorými antidepresívami a môže vyvolať závažné dedičné ochorenie – favizmus - nie v našich končinách, Trpia ním hlavne obyvatelia Stredomoria.

Bôb záhradný (Faba vulgaris var.major) pestovali staroveké národy v oblasti Stredozemného mora 

už pred 4 000 rokmi. Z tejto oblasti bol rozšírený do Ázie a tiež doAmeriky. V Európe bol dôležitou potravinou až do konca 17. storočia. Aj dnes sa pestuje vo väčšine európskych krajín.

Nezrelé struky majú vysoký obsah dôležitých bielkovín, legumínu a albumínu.Semená svojou chuťou pripomínajú pečené gaštany. Struky sú bohatým zdrojom dôležitej vlákniny. Je jednoročnou rastlinou. Má vzpriamenú, asi 60 cm vysokú byľ s párnoperovitými listami. Jednotlivé listy sú kožovité, oválne

a celistvookrajové. Struky pri dozrievaní černejú. Dobre sa mu darí na slnečných, teplých a chránených

polohách. Vyžaduje hlboko prepracovanú, vlhkejšiu pôdu. S dobrou zásobou humusu a živín. Ako všetky strukoviny nepotrebuje dusíkatú výživu. Semená sa vysievajú v polovici marca do hniezd v spone 40x60

cm. Pred sejbou je veľmi prospešné namočiť ich vo vlažnej vode, aby napučali. Mladé rastlinky sa môžu aj predpestovať v kvetináčoch alebo plastových kelímkoch. Vzídené, vyvinuté rastlinky sa následne vysádzajú na záhon. Počas vegetácie je dôležitá pravidelná závlaha, odburiňovanie a okopávka. Bôb záhradný sa zberá už od júna. Semená na konzumáciu sa zberajú v mliečnej až voskovej zrelosti. Prípadne sa zberajú nezrelé struky. Záleží od toho ako ich chcete nádledne pripravovať. Mladé struky sa upravujú väčšinou varením alebo dusením. Príprava je podobná ako pri fazuli alebo hrachu. Môže sa jesť teplý alebo studený, so strukmi alebo len semená. Veľké vylúpané semená zo strukov sú výborné v polievke alebo ako príloha k rôznym jedlám. 

Určite skúste mladý vylúpaný bôb so zrelým ovčím syrom. Mňamka.